Dnes to vyjde

Autor: Katarína Šimková | 23.10.2020 o 15:11 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

Aktívnu kariéru mala už za sebou. Tridsať rokov poctivého chodenia do práce každý deň. Mravenčia robota, ktorú si málokedy niekto všimol. Nálepky sivej myši sa nemohla zbaviť. A pritom vo vnútri zmierala túžbou po pozornosti. 

Keby tak mohla vystúpiť na pódiu a zarecitovať. Alebo sa stať členkou ochotníckeho súboru, čo sa jej nepodarilo v mladosti. Koľkokrát už mala v kalendári zapísaný termín kastingu do nového seriálu! No nakoniec nešla.

Je sivo. Prší už druhý deň po sebe. Ako každý štvrtok, aj dnes pôjde upratovať k trom klientom. Privyrába si tak k dôchodku. Chystá sa aj k jednému mužovi, čo celé pracovné dni sedáva pri počítači. Niekedy aj so slúchadlami na ušiach. Občas býva pri tom ticho. Vtedy akoby mal anténu pri uchu, teda, to bude asi mikrofón. Domnievala sa. Inokedy reční, niekedy dokonca pochoduje po izbe, gestikuluje a argumentuje alebo pokojným tónom vysvetľuje v sede. Hovorí po našom, ale aj v cudzej reči. Bývajú aj chvíle, keď si na konferencii zapína kameru. Teda, predpokladala to, keďže narazila na kameru počas utierania prachu. Možno s tým súvisia aj žiadosti o vyžehlenie košele. Nejaké IT. Kto má tomu rozumieť.

Otvorí dvere do bytu, na pozdrav odpoveď nedostáva. Čo nie je doma? Zatvorené dvere do izby však naznačujú opak. Neprekáža. Upratám zatiaľ zvyšok bytu a do izby pôjdem nakoniec. Volali ju rýchla strela. Nik nedokázal zmývať podlahu tak bleskovo ako ona. Keby si mala založiť vlastnú firmu, nazvala by ju Namydlený blesk. Dobré, nie?

Späť na zem, vlastne k zemi. Voda vo vedre sa už pení, portviš naštartovaný, už zostala len tá jediná izba. Čo tam toľko rozpráva? Nerozumie ani slovka, no všimne si, že v skrini po jeho obľúbenej košeli ostal len prázdny vešiak. V tej chvíli všetky veci do seba zaklapnú a začnú dávať zmysel. Dvere, cudzí jazyk, košeľa... určite má telekonferenciu so zapnutou kamerou! Áno, teraz je jej chvíľa. Už nemôže čakať. V hlave sa jej premietnu všetky nevyužité príležitosti ísť na kasting, zmeškaná mladosť v amatérskom divadle, hodiny pred zrkadlom a strany prerecitovaných básní do hrebeňa. Upraví si vlasy, zahladí zásteru, čo má po tete a položí ruku na kľučku.

Suverénne vchádza a verná svojej povesti bleskovo zmýva podlahu, Kútikom oka sleduje monitor. Zdá sa, že klient naozaj prezentuje. Dokonca zachytí číslovku 180 a účastníkov – participants – to má z televízie. Celá bez seba ešte schytí smetný kôš, aby ho vysypala na chodbe. Treskne dverami. 180 účastníkov, pulz 180. Konečne! Roky čakala na to, kým predstúpi pred publikum. Zároveň sa však obávala, akú úlohu bude mať stvárniť. A dnes? Dnes predstúpila pred kameru a môže byť sama sebou! Začala sa štípať, či sa jej to nesníva. Vystúpenie pred kamerou sa pre ňu v momente stalo drogou. Musím tam ísť znova! Ešteže má vysypaný kôš, ktorý treba položiť na pôvodné miesto. Vstupuje zase a cíti sa ako v tranze. Hoci to trvá sekundy, klient sa začína mrviť. Čo ak sa jej niečo spýta? Na dialóg pred kamerou ešte nie je pripravená. Dnes ešte nie. Zatvára dvere zvonku, sadá si na čerstvo poumývanú zem a na lícach pozoruje slzy šťastia. Dokázala to.

Aj taký príbeh sa môže skrývať za vetou: „Prepáčte hluk v pozadí.“ počas telekonferencie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vybrané postavy slovenského covidového betlehema (píše Michal Havran)

Všetci vieme, že situácia je náročná.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zoja a súmrak sovietskeho mýtu o Veľkej vlasteneckej

Pohodlné pravdy o druhej svetovej vojne sa začínajú rozpadávať aj v Rusku.


Už ste čítali?