Keď som čítala pred dvoma rokmi v Calabrii na brehu mora jeho knihu Spisovateľ ako povolanie ako prvú z jeho tvorby, strhla ma neuveriteľným spôsobom. Tým prirodzeným, na nič sa nehrajúcim štýlom písania vyrovnanej osobnosti vedomej si svojich vzletov aj pádov. Zároveň ochotný zdieľať takou vycibrenou cestou a starostlivým výberom slov, že sa od knihy nedokážete odtrhnúť pár hodín a počas čítania sa ocitnete v inom svete.
O čom hovorím, keď hovorím o behaní, je pre mňa zatiaľ piatou knihou z jeho dielne. Keďže som reálne na pretekoch desatinu maratónu behať nemohla, zahĺbila som sa do riadkov o príprave na kráľovskú disciplínu. Čo všetko sa dá všimnúť si počas behu, z čoho všetkého sa dá poučiť a čo vlastne beh ako taký prináša do života? Motiváciu, inšpiráciu, rovnováhu? Dokedy je možné, aby človeka beh bavil a čo prežíva, ak dorazí do cieľa? Nespočetné dialógy so sebou samým. Ich obsah, teda aspoň niektorých, ponúka takmer 200 stranová kniha japonského velikána. Nepredstavuje recepty na úspech a šťastie, je rozprávaním autora, ktorý je natoľko chytrý a disciplinovaný, že mám vďaka nemu možnosť sa niečo nové dozvedieť. A možno sa aj poučiť. Minimálne však prečítať si dobrú knihu, ak nie ste úplným fanúšikom behu v daždi. A vôbec, viete, či Haruki Murakami behá aj tak? Zistíte.