Poznáš tie dni, keď chceš obrátiť list,
čakáš, a polnoc nie a nie prísť.
Chcel by si premiestniť sa do inej krajiny,
a zatiaľ celý čas sedíš vo vlastnej kuchyni.
Deň, keď náladu zmeniť chceš samým cukrom,
cítiš sa nesvoj vo svojom tele príkrom.
V zrkadle čuduješ sa bledému obrazu cudzinca,
dnes sa akoby do kanála skotúľala tá minca.
Za ktorú si si chcel kúpiť zmrzlinu,
tá, čo vymenil by si za inú
a možno tá, čo by si hodil do fontány,
utekať v spomienkach chceme...
keď sme v hlúpy deň iba so sebou sami.