Nenechajte sa odradiť tým, že nevystúpili davy. Tie ešte nevedia, ako v tom Háji je. Alebo ich tam zatiaľ nik neposlal? Choďte!
Zo stanice v Turni sa vyberte po žltej značke. Dávajte pozor na Staničnej ulici. Treba zabočiť doprava a značka sa dá ľahko prehliadnuť. Vyhnete sa tak komickej chvíľke zapnutej navigácie na mobile v strede Turne. Popod hlavný ťah cez juh našej krajiny a potom stúpaním až na rázcestie, kde sa rozhodnete, či idete do Hája hneď alebo najprv na Turniansky hrad. Ak máte dosť síl, môžete na kopec vyniesť vodu alebo piesok pre dobrovoľníkov, čo opravujú zrúcaniny Turnianskeho hradu. No, my sme išli najprv do Hája. Cestička po kameňoch a lese, pozorujúc mach a rozličné kvetiny, to je príjemná 45-minútovka od rázcestia pod hradom do obce Háj. Ak máte chuť neponáhľať sa a obdivovať, môže vám to trvať aj dlhšie.
Háj sa vyznačuje tým, že sa z neho viete vybrať k vodopádom, do tiesňavy alebo k anjelovi. My sme sa po ulici lemovanej starými dlhými domami pustili k vodopádom. Keby sme chceli, môžeme si kúpiť nanuk alebo sa zastaviť na pivo v občerstvení alebo o niekoľko metrov ďalej prijať pozvanie na domácu limonádu spred dvora. Odolali sme všetkému a pokračovali k vodopádom. Ešte neobjavené masami nás príjemne prekvapili. Niektorí využili horúci deň na kúpanie sa pri nich, iní hľadali správny uhol, z ktorého najlepšie zachytiť nádheru. Označené sme našli tri vodopády. Až neskôr sme sa dočítali, že spolu ich má byť desiatka a kde sa nachádza šípka ku štvrtému a piatemu. Toto sa úplne nepodarilo. Voda čarodejníčka vykúzlila všelijaké kaskády a vodopády rozličných dĺžok. Akoby vody nebolo dosť, začalo tiež pršať. Pri hľadaní ďalších potenciálnych vodopádov sme sa dostali až ku Čertovej skale, kde je pamätník o vytvorení cesty do Hačavy a tiež počiatku jazdenia autobusov po tejto ceste. A keďže obloha hrala divadlo, museli sme sa schovať v už vzdialenom prístrešku a čakať.
Dážď ustal a naša ďalšia zastávka viedla k hájskemu anjelovi. Socha pätnásťmetrového anjela, ku ktorej sa dostanete dobre značenou trasou, je z polystyrénu. Priniesli ju Američania, keď natáčali film Za nepriateľskou líniou. Rozhodne atypická súčasť cintorína.
Po žltej značke sme sa za spevu vtákov alebo ticha lesa, ubziknutiami jašteríc a trblietania farebných chrobákov dostali opäť na rázcestie pod hradom. Tam už chýbalo do ďalšieho cieľa len päť minút a otvorili sa nám krásne výhľady na okolie. Už len zrúcaniny hradu z 13. storočia zostali na majestátnom kopci a možno ich badať z vlaku. Dobrovoľníci pracujú na jeho obnove a ak máte chuť prispieť aj vy, občianske združenie sa isto poteší. Na hrad sa už vybralo viacero zvedavcov, a tak máme spoločnosť. Občas nechcem pozerať na ľudí, čo si myslia, že nemôžu spadnúť z múra zrúcaniny. Celý kopec ponúka veľa príležitostí na vydarené zábery.
Sme vizuálne nasýtené a môžeme zísť dole do Turne. Na celú trasu odporúčam turistické topánky. Po skalách a hline sa môže šmýkať, do blata sa dá zabárať, tak aby vám bolo pohodlne. Štverať sa od vodopádov hore kopcom je tiež čas, keď má dobrá obuv zmysel. Na ceste naspäť sa nám podarilo nestratiť žltú značku. Klimatizovaný vlak prišiel načas a my sme sa vrátili. Takže nielen choď, ale aj vráť sa z Hája!
A na druhý deň oddychujeme.
