Ľadovým expresom do rozprávky

Autor: Katarína Šimková | 5.7.2020 o 21:25 | Karma článku: 2,51 | Prečítané:  396x

Kde bolo, tam bolo, zavŕšila som svoje úvahy o voľnej sobote kúpou lístka na Ľadový expres. Keďže mi niekedy organizácia spoluúčasti na výlete zaberie dlhší čas ako výlet sám, povedala som si, že keď pôjdem na organizovanú túru,

nemá význam zamýšľať sa nad otázkou: Ideš sama? Nie, so skupinou.

Prečítala som si pár pútavých riadkov o plánovanej ceste na vrch Ždiar a nastal čas, aby sme sa po výstupe z vlaku pobrali porovnať predstavy s realitou. Skúsená sprievodkyňa nám priblížila históriu Chmárošského viaduktu, neskôr nám rozpovedala o Telgárte pri pohľade na najväčší drevený kríž na Slovensku, ktorý sa týčil na vrchu a ukazoval nám cieľ našej túry. Keď sme vystúpili nad Telgárt, ocitla som sa v rozprávke.

Rozsiahle lúky plné pestrofarebných kvetov, steblá trávy šúchajúce o nohy. Na paši si pokojne hoveli kravy. Pri stúpaní na vrch po ceste mäkkej ako koberec sme si zobali čerstvé lesné čučoriedky a kochali sa nad nádherou okolostojacich lesov a kopcov. Hra oblakov na oblohe ponúkala čarokrásne scenérie pre fotografie. Čierňava zostávala celý čas vzdialená akoby za pomyselnou hranicou, aby na nás nespadla hádam ani kvapka. Veď v rozprávke má dobro zvíťaziť nad zlom. Naplno sme vnímali pokoj zelenej stromov a miestami intenzívne slnečné lúče striedal svieži vietor. Jeho silu sme naplno pocítili na vrchu Ždiar, kde sme počas prestávky vnímali hru mračien, čo striedavo zahaľovali a odkrývali Kráľovu hoľu a Kráľovu skalu.

Vyhliadky na okolitú prírodu boli pastvou pre oči, ticho baladou pre dušu. Stačilo len vnímať chvíľu. Aby sluch neobišiel naprázdno, zaspievali sme si Na Kráľovej holi. Na takomto mieste má táto pieseň naozajstný cveng. Naspäť sme sa vracali inou cestou, a tak celá trasa vytvárala veľmi pekný turistický okruh. Sprevádzal nás štebot vtákov, poživeň ponúkali pre zmenu lesné jahody a pár šťastlivcov si uvarí praženicu s hríbmi, čo im dožičil les. Vôňa ihličia, štrkot okruhliakov, zurčanie potoka a my. Členovia skupiny začali tvoriť celok. Krásne a pokojné miesto podnecovalo k zdieľaniu obdivu. Scenérie mi pripomínali Pána prsteňov a tešila som sa celé hodiny z tohto miesta, ktoré sa jednoznačne oplatí zažiť.

Zvonec nezvonil, akurát píšťalka sprievodcu píska, že Ľadový expres sa na cestu vydáva každú júlovú sobotu z Košíc až do Telgártu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Európski ministri by mali začať vedrami popola na vlastné hlavy

Možnosť, že Orbán vrazí nohu medzi dvere, nie je iba teoretická.


Už ste čítali?