Ako sa dá zdramatizovať list

Autor: Katarína Šimková | 15.3.2020 o 20:34 | Karma článku: 3,08 | Prečítané:  372x

Začiatkom apríla to bude 45 rokov, odkedy odosielateľ Václav Havel napísal adresátovi Gustávovi Husákovi list. Hoci ho preložili do mnohých jazykov, naozaj neviem, či sme sa o ňom učili v škole. Nepamätám si to. 

A možno si viac z nás nepamätá, hoci o tomto liste počulo a zažilo, čo sa v ňom píše. Aby sme nezabudli alebo aby sme si pripomenuli, čo je dôležité, zohráva v takých prípadoch kľúčovú úlohu kultúra. Vyrušuje nás z pohodlia mysle, zrkadlí masu každému indivíduu sediacemu na pohodlnej divadelnej stoličke. Predstavenie List Gustávovi Husákovi v Štátnom divadle Košice.

Ako sa dá zdramatizovať list? To by ste pozerali. Občas so zatajeným dychom, občas skoro s otvorenými ústami, mlčky násobiac otázniky vo vašej hlave. Uniformita a pseudošťastie, ktoré je navonok priam nespochybniteľné, až kým herec nemusí padnúť až na kolená, aby sa mohol vyjadriť do mikrofónu. Udupaná identita zazipsovaná v teplákovej bunde, tričko spotené z nadšených nácvikov spartakiády, prskavky osvetľujúce akoby niťami nahor vytiahnuté kútiky úst. Rovnaké nohavice s perfektne vyžehlenými pukmi, manifestácie, mávadlá a veľa červenej. Medzitým DJ mixuje tak veľmi známe a pre nás opočúvané hity minulého režimu, čo v snahe zapadnúť do šablóny znejú v kontraste so slovami listu akosi horkasto.

Presne ten horkastý pocit zostáva v divákovi, keď si chtiac-nechtiac uvedomuje, že to nie je 45 ročný list, za ktorým nasleduje hrubá čiara. Nadčasové myšlienky z neho platia dodnes.  Navonok ľudia „disciplinovane pracujú, dosahujú výsledky, stavajú domy, kupujú autá, plodia deti, zabávajú sa, žijú.“ Vari je to inak? „Po každom spoločenskom rozruchu sa ľudia napokon vždy vrátia ku každodennej práci, lebo chcú jednoducho žiť, robia to koniec koncov kvôli sebe, a nie kvôli takému či onakému vedeniu štátu.“

V priebehu predstavenia sa však dozvedáme o ich motivácii strachom, lebo každý, kto má čo stratiť, má sa prečo báť. Kvôli tomuto strachu ľudia skláňali hlavy, vzdávali sa vlastnej identity a starali sa sami o seba. Rezignovali na riešenia, na lepšiu budúcnosť, nezaujímali ich témy, ktoré presahovali prah ich domácnosti. Odosielateľ označil túto situáciu adresátovi ako duchovnú a mravnú krízu, prirovnal ju k smrti, záhrobiu, čo má za následok opak života spoločnosti. Odporcu označili za čudáka, ľahostajnosťou masa vytlačila jednotlivca na svoj okraj. Nemohúcnosť spoločnosti nemôže vytvárať dejiny, iba pseudodejiny. Jej nečinnosť sa nedá oddeliť hrubou čiarou, výsledok tohto stavu sa, ako odosielateľ správne predpokladal, bude vinúť spoločnosťou dlhý čas. Strach ovládajúci nečinnosť spoločnosti strieda strach, aké následky tento stav prinesie. Aké prináša? To pozorujeme aj po 45-tich rokoch. 

V časoch, keď list vznikol, by sme si takého predstavenie nemohli pozrieť. Hoci s trpkou príchuťou a vyrušenou mysľou, pokračujeme v druhej časti predstavenia. Je ním diskusia s tými, ktorí sa spájajú s Nežnou revolúciou. Vnútorný pocit istých paralel medzi tým, čo bolo a čo stále pretrváva, nachádza svoje opodstatnenie. Ako dobre, že si o tom môžeme povedať. Ako dobre, že o tom môžem napísať. Ako dobre, že môžeme ísť do divadla na takéto vzácne a profesionálne odohrané predstavenia s pridanou hodnotou.

*Momentálne nemôžeme ísť do divadla, a tak dodám, že je dobre, že si môžeme aspoň čítať. A keď už bude naozaj dobre, tak pôjdeme aj na predstavenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Majiteľ Decodomu: Opatrenia sú čajové. Musíme hromadne prepúšťať (rozhovor)

Nábytkárska firma ohlásila prepustenie až 903 zamestnancov.

Fico má novú poslaneckú asistentku

Dostávať bude takmer tritisíc eur mesačne.


Už ste čítali?