V parku

Autor: Katarína Šimková | 11.9.2019 o 13:00 | Karma článku: 1,03 | Prečítané:  256x

Sedím v parku desiatky minút a hoci čítam niekoľko strán knihy, čakám na moment, kým to vzdám, lebo svetlo lámp nestačí na rozlišovanie písmeniek. Odtrhnem zrak od zaznamenaného a vnímam chvíľu.

Otca, čo testuje rýchlosť behu snažiac sa udržať dieťa na kolobežke dole brehom. Jej koleso hýri farbami ako na kolotoči a proces sa viackrát opakuje.
Tak, ako skok pána s pivným bruchom zvýrazneným presvitajúcim mokrým bielym tričkom. Voda vypleskne na chodník, chalani si ho natáčajú na kameru a možno sa nájde na sociálnej sieti. Lepšie ako na pohotovosti so zlomenou nohou.
Po parku križujú psy. Spokojné, bez vôdzok a košíkov, no hladné po vode. Nejeden vyskočí k fontáne, no tento skočil do nej a pláva ako v bazéne. Neunikol všadeprítomným deťom a kričia, pes pláva! Privoláva pozornosť ďalších bezkošíkových, ale len sa prizerajú na to divadlo.
Dnes je opäť horúčava, že síce psy vonku púšťajú, ale behať sa mi nechce. Pár dobrodruhov premáva na kopec a z kopca, no ja si kupujem nanuk u druhého stánkara. Prvá už mala odložené v chladničke aj slnečníky. Opäť mi otvára nanuk a ja s paličkou v ruke hľadám jahodovú príchuť. Som úspešnejšia ako ten, čo ma hľadal, aby sa po tretí raz za tri týždne mohol opýtať, koľko je hodín ukázaním na zápästie. Nechladí len fontána, ale aj nedorozumenie. V horúčave mi chýba povedať po slovensky, že je horúco jak sviňa, aby mi rozumeli. No a v parku sa to nehodí. Tu je poézia, príbehy na každej lavičke. Lezú po nej mravce a vravia si, čo sa dozvedeli.
A potom sa žena postavila, nasadila si helmu na hlavu a odfrčala po klepkajúcej uvoľnenej dlažbe na kolobežke preč.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Útecha pravého Slováka

Len si príďte, klimatické zmeny, s tak mentálne nastaveným národom, ako sú Slováci, nevybabrete!


Už ste čítali?