Rozmazané modré zábradlia mostov
sú ako ťahy štetcom plným temperovej farby.
Ešte aj mraky vyzerajú ako dokonale nadýchané atramentové machule,
z ktorých vylietava pramienkom lietadlo.
Vinieme sa a mravčí mi pripadá
ten môj život,
ale s veľkými očami,
do ktorých sa zmestí nekonečné množstvo chalúpok
v pohraničí,
kde ich súčasť tvorí ovocný sad.
To kvitne, aby sme zase zhíkli
a v úžase zotrvali dlhšie,
ako vidíme prvú príležitosť
prejsť do ľavého pruhu
bez stretnutia čiel s kamiónom.
A obiehať to, čo nás aj tak dobehne.
Skôr či (ne)skôr.