Na ceste

Autor: Katarína Šimková | 3.3.2019 o 22:57 | Karma článku: 1,44 | Prečítané:  252x

Vo februári som strávila 34 hodín vo vlaku. Cesta mi pripomenula život. Mihajúce sa obrázky za oknom a schopnosť ich obdivovať, pozerať sa vpred alebo vzad, využívať, kým vidno, čakať na moment, kým sa objavia srnky.  

Žasnúť nad rozmanitosťou a nádherou krajiny, ktorú mám okolo seba alebo sa snažiť v displeji nájsť zábery zo svetovej metropoly, čo vyhrali fotografickú súťaž.

Aby sme strávili čas, môžeme si vybrať čítanie serióznych novín o škandáloch politikov alebo bulváru o škandáloch hviezd. Môžeme tráviť alebo využiť čas. Čítať knižku, písať svoj príbeh alebo sa zamestnať nejakou aktivitou s cieľom, aby to nejako zbehlo.

Sedíme v kupé a zisťujeme, že náš vlak/život nie je ideálny. Môžeme vymenovať všetky nedostatky alebo si uvedomiť, čo všetko funguje. Stevard nestíha spĺňať všetky naše požiadavky. Zase ohŕňame nosom. No možno je naozaj lepšie nejesť polotovar blyštiaci sa z ponuky ako ho jesť.

Po pár hodinách a niekoľkých neúspešných mávaniach na splnenie našich prianí a pozorovania, meníme pohľad na stevarda a s pochopením konštatujeme, že má toho ozaj dosť na práci.
Pred chvíľou sme mali plné ústa porovnávania a neochoty vžiť sa do kože druhého.

Teraz sedím sťa kopa nešťastia s kŕčmi v bruchu z pekne opísaného slaného koláča, mám spuchnutý nos z klimatizácie a čakám, kedy vystúpim. Lebo nie každý deň je nedeľa.
Hoci dnes zhodou okolností je...
 
No a čo. Dobre (m)i tak.
Zajtra začnem odznova.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Útecha pravého Slováka

Len si príďte, klimatické zmeny, s tak mentálne nastaveným národom, ako sú Slováci, nevybabrete!


Už ste čítali?