Zamat

Autor: Katarína Šimková | 16.12.2018 o 19:31 | Karma článku: 1,04 | Prečítané:  153x

Akoby mi zamat hladil ušné bubienky. Cítim sa odovzdane vo svojej krehkosti. Z výšky hľadím na neutíchajúci svet. Ľudia sa v nekončiacich prúdoch vlnia ako mravce. Oproti až gýčovo krásne zapadá slnko.

Obloha pretkávaná letnými mrakmi chce odtrhnúť ústrižok zo vstupenky fotiť. Zvečniť.

Zvečniť chvíľu. Je mi dobre. Cítim, ako dýchaš, ako sa Ti rozpína hruď a do tela sa dostáva vzduch nosiaci život. Je to ako vlaha pre ubolenú dušu, na ktorej poli začínajú kvitnúť vlčie maky. Toto je moja kapitola. Už je napísaná. Je ako vystrihnutá z romantických románov náhle vyšvihnutých hviezd na policiach kníhkupectiev. Život láska a trápi. Trápenie živí moje vnútro po nevypovedanom. Tŕpnem ako chrbát, ktorým sa o teba opieram. Tŕpnem, že zahrá posledný tón, my sa postavíme a bez možnosti hľadieť si do očí cez slnečné okuliare sa rozídeme s výbavou pochybností, sklamania a strachu.

Tma. Vlčie maky sklonili hlavu. Ja už nemám plece, len zem tvrdú ako realita.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Selfie fotky pre Zsuzsovú si mal Glváč robiť aj z parlamentu

Glváč tvrdí, že s obvinenou komunikoval cez prostredníka.


Už ste čítali?