S presne naťahanými riadkami čakajúci na tancujúce písmená, na zdanlivo neusporiadané myšlienky, čo z plávania začnú splývať.
Sú na čas odvahy uveriť vlastnej tvorivosti, čo zachytáva život v detailoch. Skladá ich do veršov či do viet, a napriek strachu vnútro nevyprázdňuje, ale dodáva mu silu.
Ako ten zošit, čo som dostala ako dar a čakal takmer jedenásť rokov nedotknutý na polici vo vitríne. Ako zošit s nádherným obalom, do ktorého vnútra má prísť zvnútra ešte krajší obsah. Dal mi ho ten, čo veril, že ho zaplním pôvabom zachyteným ladnými dotykmi tuhy na papier. Či azda položím základy vysnívanej knihy. Prekonám blok a poslúchnem želania chtivých čitateľov.
Deň nerozpísaných zošitov ako transparent podpory všetkým, čo sa boja, že v riadkoch sa spoznajú väčšmi ako v zrkadle.
Ten deň už neexistuje. Už sa blíži marec. Mesiac knihy.