Tanec na ľade

Autor: Katarína Šimková | 30.1.2018 o 21:35 | Karma článku: 1,73 | Prečítané:  382x

Kto by tušil, že ak sa prihlásim na taliančinu, budem sa učiť korčuľovať? Zdanlivo nespojiteľné veci život činí skutočnosťou. A tak sme tu.

Sobota na obed. Biely ovál, vlhký vzduch, zvuk ostria kresliaceho obrázky na zmrznutú vodu. Vodu, presne tú, ktorá vo mne neustále budí rešpekt. A zase raz stojím pred hranicami, aby som ju aspoň na chvíľu pokorila.

Obula som si korčule. Zatiaľ chodím po súši. Trošku zvláštny pocit, ako keby som mala opätky na topánkach nielen vzadu, ale po celej dĺžke. Celkom mi to ide. Blíži sa čas tréningu. Tesne pred vstupom na klzisko počúvam o rozťatom obočí a zlomenej ruke. Čo som to urobila? Kam idem? Snažím sa zistiť, ako mám padať, no odpoveďou je, že sa to nedá presne určiť. Naspäť sa už nevrátim. Ale ako tam mám vkročiť? Veď na ľade sa šmýka!

Jedna noha, druhá a nástup – panika najvyššieho stupňa. Neistota. V úplnom kŕči ma presúvajú cez klzisko k okraju. Pomaly sa narovnávam, rukou silene zvieram mantinel. Dýcham zhlboka a pomaly začínam kráčať. Panika sa stráca, dokonca sa nevracia ani pri miernych šmykoch. Raz, dva a pusti sa , choď. Naberám minimálnu rýchlosť, ale mantinelu sa už nedržím. Iba dvíham nohy a snažím sa udržať rovnováhu. Ubehlo asi štyridsať minút, ale so spolužiakom, ktorý je na ľade takisto prvý raz, máme pocit, že tri hodiny podávame vrcholové športové výkony.

Ani sa nenazdám a zrazu som na zemi. Po kladnej odpovedi na otázku, či žijem sa o chvíľu už všetci sedíme na ľade. Učíme sa vstať. Panika sa vrátila. Ako sa môžem zaprieť do nohy, ktorá je na ľade. Veď na ľade sa šmýka. Pýtam si pomocnú ruku. Vraj by som to zvládla aj sama. Musím si veriť.
Hodina skončila. Nenabrala som ešte rýchlosť, ale číselná bilancia 1, 1, 2, 2 – prvýkrát na ľade, jeden pád, dve celé ruky a dve celé nohy ma napĺňa spokojnosťou. Asi pôjdem znova.

Aby som v živote nemala modriny, občas mi radia, aby som bola rozumnejšia. S rozumom by som však nešla korčuľovať. Neodvážila by som sa vyjsť na ľad a riskovať.  Stále by som sa pozerala na súťažné páry v televízii a žila v predstavách flitrov a odleskov ostria.  Niektorí ľudia tomu vravia výstup z komfortnej zóny. Ja tomu hovorím byť sama sebou. Nazbierať odvahu na rozhodnutie, urobiť ho a vďaka riziku objaviť ďalšie stránky života. Niekedy padnúť, ale nebyť len divákom, ale tým, čo tancuje na ľade.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?