Vyplazený jazyk

Autor: Katarína Šimková | 26.1.2018 o 10:41 | Karma článku: 2,84 | Prečítané:  361x

Myslím na Teba, keď ubehla dospelosť, odkedy si odišla. Čítam Ťa každé ráno v zrkadle, či už si obliekam aj Tvoje obľúbené vzory alebo len jednofarebné, ale zelené tričko.  

Spomínam si na výber dvoch čajov – zelený alebo červený, na vykôstkované čerešne v zaváraninových fľašiach čakajúce na svoje miesto v nadýchanej bublanine. Cítim vôňu marhuľového džemu v zrolovaných palacinkách, ktorých je plná celá panvica.

Venujem Ti myšlienku, keď vidím vykŕmeného bieleho pudlíka, aj keď pridávam hlasitosť obedného Rádiožurnálu. Rada si pripomínam prechádzky do malých obchodov a aj kvôli Tebe ľúbim voziť sa v električke.

Máme spoločnú nedbanlivosť k ranám na tele, ale aj prístup k tým na duši, keď si nedáme vziať dôstojnosť. Hoci pamäť a telo neslúžili, nebránilo Ti to vyjadriť svoj názor a vyplaziť jazyk. A tak ho i ja vyplazujem v písmenách a počúvam Tvoj odkaz – píš.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.


Už ste čítali?