Spomínam si na výber dvoch čajov – zelený alebo červený, na vykôstkované čerešne v zaváraninových fľašiach čakajúce na svoje miesto v nadýchanej bublanine. Cítim vôňu marhuľového džemu v zrolovaných palacinkách, ktorých je plná celá panvica.
Venujem Ti myšlienku, keď vidím vykŕmeného bieleho pudlíka, aj keď pridávam hlasitosť obedného Rádiožurnálu. Rada si pripomínam prechádzky do malých obchodov a aj kvôli Tebe ľúbim voziť sa v električke.
Máme spoločnú nedbanlivosť k ranám na tele, ale aj prístup k tým na duši, keď si nedáme vziať dôstojnosť. Hoci pamäť a telo neslúžili, nebránilo Ti to vyjadriť svoj názor a vyplaziť jazyk. A tak ho i ja vyplazujem v písmenách a počúvam Tvoj odkaz – píš.