Ako štrbina v zube, do ktorej o chvíľu vojde zvyšok presladeného cukríka. Ako ryba v akváriu pred bublinou z bublifuku. Ako slová zamknuté v hrdle prelepené cviklovo-zemiakovou plackou, ako basy hudby pulzujúce s rytmom srdca. Ako stará čiernobiela časť seriálu v kine, kde niekto pomiešal kotúče.
Telefónna šnúra neznámej konzistencie s chýbajúcim aparátom vhodným na vytočenie núdzového čísla. Ako skokan zo schodov bez rátania s rizikom zlomenej nohy. Ako chvíľa s piesňou s presnými asociáciami ľudí, ako prosba o trpezlivosť adresovaná netrpezlivej. Ako náraz do karuselu novootvoreného obchodného centra, ako pred nosom zatvorený stánok, ako odchádzajúci autobus. Ako rozliate mlieko, nad ktorým nemožno plakať, iba sa porezať na črepinách z odbitého hrnčeka s logom. Stuhnuté svaly masér nerozmasíruje, iba viac rozbolia.
Ako minca rozčerujúca zdanlivo upokojujúcu sa hladinu. Hodená pre šťastné návraty, pred ktorými musí zákonite prísť rozchod.
Nemožno ísť čelom vzad iba v objatí hudby a snov, treba ísť vpred proti vetru. Už by zo mňa nebol ani usmiaty cyklista. Muškám úsmev zamrzol.
