Katarína Šimková
Zahoď starosti, navštív Spiš
Mám radosť, keď objavujem nové miesta. Nečuduj sa svete, aj vo vlastnom regióne ich mám viac než dosť, hoci by som si mohla myslieť, že už som ich už navštívila kopec.
Mliečny zub medzi trvalými. Košičanka rada vo svojom meste. Žena ľúbiaca život a jeho zázraky skryté v umení i v každodennosti. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Mám radosť, keď objavujem nové miesta. Nečuduj sa svete, aj vo vlastnom regióne ich mám viac než dosť, hoci by som si mohla myslieť, že už som ich už navštívila kopec.
Keď som bola zatvorená medzi štyrmi stenami, pomáhalo mi denné snívanie. O diaľke, o mori, o Taliansku. Chcela som vidieť ostrov, lebo na ostrove som ešte nikdy nebola.
Ak sa pri filme píše, že ho režíruje Martin Šulík, očakávania sa zvyšujú. Je jasné, že to nebude tuctová komercia. Do kina treba prísť oddýchnutý a naplno sa sústrediť.
Pred viacerými rokmi, približne desiatimi, som sa intenzívnejšie venovala dedičstvu UNESCO na Slovensku. Videla som viacero drevených kostolíkov, jaskyne, Levoču... na zozname mi zostali karpatské bukové pralesy.
Do tretice nám to vyšlo. Dvakrát sme sa na predstavenie nedostali kvôli pandémii. Vlastne sa snažíme dostať do hľadiska vyše pol roka. Dnes sa to podarilo. Dokonca vo vzácny deň boja za slobodu a demokraciu.
Taliančina nás každý týždeň zavedie do krajiny čižmy, na juh zaliaty slnkom. Páči sa nám južanský štýl života, rady sa vraciame na miesta, kde sme boli raz alebo opakovane či snívame o lokalitách, ktoré by sme chceli navštíviť.
Aktívnu kariéru mala už za sebou. Tridsať rokov poctivého chodenia do práce každý deň. Mravenčia robota, ktorú si málokedy niekto všimol. Nálepky sivej myši sa nemohla zbaviť. A pritom vo vnútri zmierala túžbou po pozornosti.
Bolo to v týždni, keď sa v Košiciach behal maratón. Vtedy som siahla po knihe japonského autora Harukiho Murakamiho. Ako jeden z mála autorov patrí aj k maratóncom. Aspoň tak uvádzajú zdroje.
Knihy o holokauste sa nečítajú ľahko, ani sa nedajú hltať jedna za druhou. Stačí si len na pár sekúnd pripomenúť, že ide o skutočný príbeh a uvedomiť si, čoho sme (boli) schopní.
Mal to byť môj tretí maratón. Nie ako disciplína, na 42 kilometrov si netrúfam. Na najstaršom európskom maratóne, tom košickom som mala behať minimaratón. Ten meria presne desatinu maratónu – 4,2 km.
Šarlatána som videla pred pár dňami, a stále som ten film v sebe neuzatvorila. Viem priam dokonale napodobniť pohyb, akým sa točí skúmavka s močom, kým sa nedostane oproti svetlu, lebo som to videla vo filme asi stokrát.
Už pár rokov ma fascinujú knihy severských autorov s absurdnými príbehmi. Začal to asi Storočný starček, čo vyliezol z okna a zmizol. Pokračovala fenomenálna Analfabetka, čo vedela počítať. Obe z pera Jonassa Jonassona.
Na Orave dobre, na Orave zdravo. Tak znela zvučka na železničnej stanici v Kraľovanoch, kde sme čakali na vlak domov. Strávili sme týždeň v objatí hôľ, lesov a lúk.
Už siedmy raz sa leto pre aktívnych bežcov v Košiciach nieslo v znamení Spoznaj behom Košice. Každý utorok a štvrtok sa utekalo po inej časti metropoly východu.
Začiatok vychádzky do Juráňovej doliny sa javí možno bežne, chôdzou po asfaltovej ceste z Oravíc. Ako každý kus tejto krajiny na Orave, ponúka nádherné výhľady.
Meno obce Háj ponúka pozvánku už samé o sebe. Veď kam by sme mali ľudí posielať, ak nie na pekné miesto? Ako sa dostať do Hája? Môžete tak ako my nasadnúť na turistický vlak a vystúpiť v Turni nad Bodvou.